Sociálne riziká

Pocit anonymity vyvoláva sklony k negatívnemu, nevhodnému správaniu sa, ktoré by sme v reálnom živote nikdy normálne nevykonali. Anonymita dokáže spraviť z ľudí, ktorí sú v skutočnosti tichí a zakríknutí výrečných ľudí, ktorí dokážu nadávať a ponižovať spoza počítača. Takýmto ľuďom vravíme aj takzvaní hejteri. Taktiež môže skresľovať veškeré informácie o človeku. Nikdy nevieme s kým si naozaj píšeme, ak toho človeka nepoznáme osobne a nie sme si istý, kto sa skrýva za danou prezývkou či menom na Facebooku alebo inej sociálnej sieti. To, že človek na druhej strane vlastne nevie zistiť, kto v skutočnosti sme, v nás môže vyvolávať túžbu zavádzať človeka, klamať mu o sebe, čím zo seba robíme lepšieho človeka, akým v skutočnosti sme. Takto mu môžeme ublížiť najmä po emočnej stránke, keď v konečnom dôsledku zistí, že sme si z neho robili žarty a zavádzali ho. Preto je veľmi dôležité, aby sme si písali a odpovedali len na správy odľudí, o ktorých sme si stopercentne istí, že za ich menom sa neskrýva nikto iný.

Mali by sme si však uvedomiť aj to, že na internete nie sme až v takej anonymite, ako si často myslíme. Tým, že sa pohybujeme na internete o sebe informujeme o:

• na prvom mieste o sebe prezradíme svoje IP, teda niečo ako číselný podpis každého počítača. IP je nevyhnutné na to, aby sme mohli zobraziť internetovú stránku a tá sa na našom monitore aj objavila. Bez IP by sme boli úplne anonymní, lebo by sme na internete ani nemohli fungovať.
• okrem IP sa pozorný pátrač dostane aj k informáciám o našom operačnom systéme
• zistí aké máme rozlíšenie monitora a nastavenia farieb
• zistí kto je naším poskytovateľom internetového pripojenia a aké má parametre
• zistí s akým prehliadačom pracujeme, ktorú stránku sme naposledy navštívili

A to už je slušná paleta údajov, s ktorými si len trochu šikovnejší útočník vie poradiť.